O obhliadke a rodinných klenotoch

Ak ste niekedy uvažovali, ako si privodiť infarkt myokardu jediným otvorením dverí, choďte na prehliadku k nepripravenému predávajúcemu. Obhliadka je veľká vec, prečo na ňu nepozvať široké príbuzenstvo ako divákov. Necitlivo ale po pravde, niet nad zbytočne zhovorčivú starú mamu, ktorá záujemcom o byt porozpráva, kde jej milované vnúča urobilo prvý krok, kde sa fotili, keď mali naposledy birmovku a že ten kredenc pamätá ešte Máriu Teréziu. Nič proti klenotom rodinnej histórie, ale tie idú s vami, kamkoľvek pôjdete. Kupujúceho v prvom rade zaujímajú fakty. Poloha (tú už zistil, ak prišiel na obhliadku), rozloha, technický stav, právny stav, ako ďaleko je v sobotu ráno po čerstvé rožky a kde je škôlka. Zaujímajú ho náklady na bývanie a či sa so susedmi dá nekonfliktne fungovať. Obhliadka nie je to sonda do osobného života predávajúceho. Je to vždy obchod. Tak sa k tomu treba aj postaviť. Ukázať, čo je pekné, na to škaredé zbytočne neupozorňovať. Aj baby sa na prvé rande pekne oblečú a namaľujú.